Drevený šindeľ

Drevený šindeľ možno považovať za krytinu s najdlhšou históriou. Šindľami vyrobenými z rozličných druhov kvalitného dreva zakrývali svoje príbytky už Rimania. V minulosti bol obľúbenou strešnou krytinou aj na území Slovenska. Šindle sa vyrábali zo smrekového, jedľového a dubového dreva. Materiál spolu s technológiou výroby zostali nezmenené. Zvýšili sa len nároky na povrchovú úpravu dreveného šindľa.

Dnes sa k dreveným štiepaným a rezaným šindľom vracajú majitelia zrubových a drevených domov, pretože stavbe dodávajú potrebný nádych tradície. Štiepaný šindeľ je ručnou prácou a stavbe dodáva historický ráz. Je návratom k starým a overeným tradíciám. Rezaný šindeľ je výsledkom strojovej výroby a vyznačuje sa vyššou presnosťou. Šindle sú zhotovované v rozličných rozmeroch, ktoré závisia od použitého dreva. Dĺžka je okolo 400 až 500 milimetrov. Hrúbka drevenej šindľovej krytiny sa pohybuje okolo 2 centimetrov.

Drevený šindeľ sa pokladá na strechu s minimálnym sklonom 35 stupňov. V závislosti od sklonu strechy sa líši aj typ kladenia šindľov. Šindle sú čiastočne odolné voči škodcom a nepriaznivým poveternostným vplyvom vďaka špeciálnym náterom.

Šindeľ sa používal už v dávnej minulosti na stavby, ktoré neuniesli nadmernú záťaž. Jeho prednosťou je nízka hmotnosť, ktorá umožňuje použitie na historicky významných stavbách. Drevo ako základný materiál zabezpečuje primerané odvetranie strechy. Odborníci ho odporúčajú na použitie jednoduchých, ale aj komplikovanejších typov striech.

Nevýhod drevenej šindľovej krytiny je niekoľko. Drevo je síce prírodný materiál, ale ľahšie podlieha skaze. Výnimkou nie je napadnutie škodcami a plesňami. Drevená strecha nie je ohňovzdorná a ľahšie podlieha poveternostným vplyvom.

Drevený šindeľ je maximálne ekologickou krytinou. Technológia výroby je náročná. Šindle sa vyrábajú z kvalitnej drevenej guľatiny, ktorá sa rozštvrťuje a štiepi. Dôležitou súčasťou spracovania je ručné opracovanie, frézovanie pier a drážok šindľa.